Rímsky klub
Rímsky klub je medzinárodná, nevládna a nezisková organizácia. Združuje vedcov,
štátnikov ako aj osobnosti z podnikateľských kruhov. Činnosť klubu je
zameraná na štúdium perspektív vývoja ľudskej civilizácie a riešenie
globálnych problémov súčasnosti.
Zakladateľom Rímskeho klubu bol Aurelio Peccei člen vedenia firmy Fiat
a viceprezident firmy Olivetti (zomrel r. 1984) a Alexander King, vedec
zo Škótska. Začiatkom roku 1968 rozoslal prihlášky význačným európskym
vedcom a predstaviteľom podnikateľského sveta. Na prvom zasadaní, ktoré sa
konalo v Ríme v apríli roku 1968 sa zúčastnilo 36 významných ekonómov a vedcov.
Účastníci zasadania sa dohodli na organizačnej štruktúre a obmedzení počtu
členov klubu maximálne na sto.
Z iniciatívy J. Forrestra, člena rímskeho klubu a významného odborníka
v oblasti informatiky sa začali skúmať na vysokej škole technickej
v štáte Massachusetts vývojové tendencie súčasného sveta pod vedením
D. Meadowsa. Výsledky tohoto výskumu boli uverejnené v USA v r. 1972
ako
prvá správa Rímskemu klubu
pod názvom "Medze rastu" (The limits to growth),
ktorá bola určená širokej verejnosti. V tejto správe sa autori pokúsili
odpovedať na otázky :
- Čo sa stane, ak rast svetovej populácie bude nekontrolovateľne pokračovať?
- Aké budú dôsledky pre životné prostredie ak bude ekonomický rast pokračovať
súčasným tempom?
- Čo môžeme urobiť pre to, aby sme zabezpečili takú ekonomiku, ktorá dostatočne
zaopatrí všetkých ľudí a pritom neprekročí fyzické možnosti našej planéty?
Kniha vzbudila veľkú pozornosť, bola preložená do viac
ako 30-tich jazykov a predalo sa 30 miliónov kópií. V médiách sa objavili titulky ako
"Počítač hľadí do budúcnosti", "Štúdia predpovedá pohromu okolo roku 2100",
"Vedci varujú pred globálnou katastrofou". O knihe diskutovali parlamenty a
vedecké spoločnosti. Aké boli závery tejto správy?
- Naša planéta je systémom, ktorého zdroje sú obmedzené a v žiadnom systéme s
obmedzenými zdrojmi nemôže pokračovať rast neobmedzene dlhú dobu.
- Ak bude naďalej trvať súčasná tendencia rastu svetovej populácie, industrializácie,
znečisťovania, produkcie potravín a vyčerpávania prírodného bohatstva,
dosiahnu sa v priebehu budúcich sto rokov medze rastu na tejto planéte.
Pravdepodobným dôsledkom bude náhly a nekontrolovateľný pokles populácie
aj priemyslovej výroby.
- Túto tendenciu je možné zmeniť a je možné pripraviť podmienky ekologickej
a ekonomickej stability, ktorá by sa mohla udržať veľmi dlhú dobu. Stav
globálnej rovnováhy je možné navrhnúť tak, aby boli uspokojené základné
materiálne potreby každého človeka na Zemi a aby každý človek mal možnosť
uplatniť svoje individuálne schopnosti.
- Fyzické medze využívania energie a materiálov sa dosiahnu po niekoľkých desaťročiach
Tieto závery znamenali výzvu: akým spôsobom je možné vytvoriť spoločnosť,
ktorá je materiálne zabezpečená, sociálne spravodlivá a ekologicky udržateľná.
Takáto spoločnosť by vyhovovala lepšie, než súčasná spoločnosť posadnutá rastom.
V roku 1991 autori pridali nové údaje a znovu na základe počítačového programu
zisťovali medze rastu. Výsledky publikovali v knihe
"Prekročenie medzí" (Beyond the limits).
Ako už z názvu vyplýva, i napriek zlepšeným technológiám a dôraznejšej politike
v oblasti ochrany životného prostredia, dlhodobo neudržateľné procesy,
charakterizované exponenciálnym rastom pokračovali. Dnes už nie sú pochybnosti
o tom, že trvalý kvantitatívny rast je neudržateľný. Závery správy
"Prekročenie medzí" sú následovné:
- Využívanie životne dôležitého prírodného bohatstva aj produkcia znečisťujúcich
látok už prekročilo mieru, ktorá je fyzicky udržateľná. Bez podstatného
obmedzenia tokov materiálov a energie nastal by v budúcich desaťročiach
nekontrolovateľný pokles produkcie potravín, využívania energie a priemyslovej
výroby na hlavu obyvateľa našej planéty.
- Tento pokles nie je nevyhnutný, pokiaľ sa podarí vykonať dve zmeny:
- komplexnú revíziu politiky a praktík, ktoré vedú k trvalému rastu materiálnej
spotreby a populácie
- rýchly, podstatný vzrast efektivity využívania materiálov a energie
- Trvalo udržateľná spoločnosť je dosiaľ technicky a ekonomicky možná.
Mohla by byť oveľa príťažlivejšou než spoločnosť, ktorá sa pokúša
riešiť svoje problémy neustálou expanziou.