Sophie Germain sa narodila 1. apríla 1776 v rodine obchodníka,
Ambroise-Francois Germain. Mladosť prežila v chaotických dobách
Veľkej francúzskej revolúcie (1789 - 1799). V trinástich rokoch zistila,
že má záľubu v aritmetike - bolo to r. 1789, keď bola dobytá Bastilla -
symbolický začiatok revolúcie.
Aj keď v rokoch 1792 - 1793 ženy získaly právo sa vydávať bez súhlasu rodičov,
rozviesť sa, udať totožnosť otca nelegitimného dieťaťa , dostať finančnú
kompenzáciu od zvodcu a mať vlastný majetok, ženám nebol povolený vstup
na univerzity.
V tej dobe však už boli vydané rady učebníc pre mladé ženy z oblasti matematiky
a iných vied. Bola to napríklad kniha od Francesca Algarotti-ho
"Výklad Newtonovej filozófie pre dámy." Nie je určite prekvapujúce, že takýto
druh kníh nebol inšpiračným zdrojom záľuby Sofie v matematike!
Jedného dňa, keď prehľadávala otcovu knižnicu, natrafila na knihu od
Jean-Étienne Montucla: História matematiky. Zaujala ju najmä esej o živote
Archimeda. Táto udalosť zmenila jej život. Začala študovať základy teórie
čísiel, diferenciálneho a integrálneho počtu. Po nejakom čase vysedávala
dlho do noci, študujúc diela Eulera a Newtona.
Ale tento náhly záujem o tak "neženský predmet" trápil jej rodičov, a zúfalo
sa snažili ju odradiť. Gróf Carruci, priateľ rodiny napísal, že otec Sófie
skonfiškoval jej sviečky a v jej izbe zakázal kúrenie, len aby ju odradil
od štúdií. Sofia však bola vytrvalá a tak jej rodičia nakoniec dali
svoje požehnanie.
Sofia sa nikdy nevydala, rodičia financovali jej výskumy a tiež ju podporovali
v jej úsilí sa dostať do spoločenstva matematikov. V r. 1794 bola založená
v Paríži Polytechnika (Ecole Polytechnique). Bolo by to bývalo ideálne, keby
Sofia bola mohla študovať na Polytechnike - táto inštitúcia bola ale
rezervovaná len pre mužov. Preto sa Sofia prihlásila pod menom
Monsieur Antoine-August Le Blanc, tento pán totiž bol bývalým študentom
Polytechniky.
Správa akadémie nevedela, že skutočný pán Le Blanc odišiel z Paríža a nechávala
vytlačiť pre neho prednášky. Sofia dostávala prednášky určené pre pána
Le Blanc-a a každý týždeň odovzdávala vypracované riešenia problémov nastolených
v prednáške. Všetko šlo dobre, kým inšpektor odboru Joseph-Louis Lagrange
nemohol už nadalej nezbadať brilantnosť riešení pána Le Blanc-a. Lagrange
(významný matematik 19. storočia) požiadal o stretnutie a tak Sofia bola nútená
odhaliť svoju skutočnú identitu. Lagrange bol nielen prekvapený, ale aj potešený
a stal sa jej učiteľom a priateľom. Konečne Sofia mala učiteľa, ktorý ju mohol
inšpirovať a pomocou ktorého sa mohol naplno rozvinúť jej talent a ambície.
Sofia nadobudla väčšie sebavedomie a postúpila od riešenia zadaných úloh
k štúdiu neprebádaných oblastí matematiky. Najviac ju zaujala teória
čísel a nutne sa dostala k Veľkej Fermatovej vete. Pracovala na probléme
niekoľko rokov až napokon prišla k úsudku, že sa jej podaril dôležitý objav.
Keďže potrebovala prediskutovať riešený problém s vedcom v oblasti teórie
čísel, rozhodla sa, že sa priamo obráti na jeného z najlepších - na nemeckého
matematika Carla Friedricha Gaussa.
Gauss sám sa kedysi zaoberal riešením problému, ale neskôr prehlásil, že pre
neho problém nie je zaujimavý. Keď však dostal Sofiin list, zaujalo ho jej
riešenie. Sofia šla cestou iného prístupu k riešeniu problému. Dovtedy
existovali dôkazy pre partikulárne rovnice, ona však riešila problém
obecnejšie, pre určitú skupinu primárnych čísel. Aj keď Sofia neprispela
viac k riešeniu Fermatovej vety, iní pokračovali v riešení problému s využitím
jej výsledkov. Neskôr sa venovala Sófia fyzike a prispela k základom modernej
teórie elasticity. Na základe svojich výledkov obdržala medailu Francúzskeho
inštitútu
[1].
Ku koncu svojho života obnovila vzťah s Gaussom, ktorý presvedčil
Göttingensku Univerzitu aby jej udelili čestný diplom. Sofia sa však už
nedočkala tohoto uznania a zomrela na rakovinu plúc.
