V dobe, keď som bol študentom strednej školy, (pokračuje v autobiografii Nash)
čítal som klasiku, "Mužov matematiky"od E.T. Bell-a a spomínam si, že sa mi podarilo podať
dôkaz klasickej Fermatovej teorémy týkajúcej sa celého čísla násobeného
samým sebou p krát, kde p je primárne číslo. Tiež som sa zaoberal chemickými
a elektrickými pokusmi. Po skončení strednej školy som sa zapísal na
Pittsburskú univerzitu Carnegie Mellon U. Mal som šťastie a dostal som plné
štipendium. Najprv som sa zapísal na chemické inžinierstvo, potom na chémiu,
ale na týchto odboroch preferovali skôr šikovnosť a prax ako myslenie, preto som
prestúpil na matematiku. Pri promócii mi udelili okrem titulu B.S. aj M.S.
Po promócii mi bolo ponúknuté postgraduálne štipendium na
Harwarde ako aj v Princetone. Štipendium v Princetone bolo štedrejšie a aj
Princetonská univerzita prejavovala väčší záujem o mňa. Úlohu zohrala aj
menšia vzdialenosť Princetonu od Bluefieldu. Kým som však bol na Carnegie-ho
univerzite, zapísal som si voliteľný obor "Medzinárodná ekonomika" a výsledkom
tohto prvého uvedenia do problematiky bola ídea, ktorá viedla k publikovaniu
článku s názvom "Problém vyjednávania (The Bargaining Problem)". Táto myšlienka
ma potom zaujala a na Princetonskej univerzite som sa venoval teórii hier,
môj záujem bol podnietený prácami von Neumanna a Morgensteina.
Moje štúdium matematiky bolo pomerne široké a okrem rozpracovania myšlienky,
ktorá viedla k práci o nekooperatívnych hrách, som pracoval aj v oblasti
diferenciálnej geometrie a parciálnych diferenciálnych rovníc, takže som bol
pripravený na možnosť, že moja dizertácia z oblasti teórie hier nebude prijatá a budem
schopný predložiť inú dizertačnú prácu s cieľom získať akademický titul Ph.D.
Ale napokon moja dizertácia bola prijatá, i keď moje myšlienky týkajúce sa
teórie hier sa trochu odlišovali od von Neumannových a Morgensteinových.
V Princetone som získal miesto odborného asistenta. V roku 1951 som
prešiel do M.I.T., ( Massachusettský technologický inštitút) kde som pôsobil
až do roku 1959. V akademickom roku 1956-1957 som získal grant a pracoval som
ako dočasný člen Inštitútu pre pokročilé štúdie v Princetone. Tu som sa
zaoberal niektorými nevyriešenými problémami diferenciálnej geometrie
a parciálnych diferenciálnych rovníc.
V období keď som bol v Princetone,
som sa oženil s Alicou Larde, ktorá pochádzala zo stredoamerickej republiky
El Salvador, ale od malička žila v USA. Alica študovala fyziku a promovala
na Massachusettskej univerzite, kde sme sa spoznali. Musím sa zmieniť aj
o dobe, keď moje myslenie sa zmenilo z vedeckého, racionálneho myslenia
na myslenie, charakteristické pre osoby diagnostikované s paranoidnou schizofréniou.
Moja duševná choroba sa začala v r. 1959 v dobe, keď moja manželka bola
pregnantná. V dôsledku choroby som sa vzdal miesta na fakulte.
Asi 50 dní som bol v McLeanovej nemocnici na pozorovanie. Potom som cestoval po
Európe, kde som chcel získať utečenecký status.
