Sumeri prišli na územie Mezopotámie okolo 4 tisícročia pred n. l. Už 3700 rokov pred Kristom tu Sumeri budovali mestské štáty (najstaršie mestá na svete). Sumeri a Babylončania, žijúci na území dnešného Iraku, boli pravdepodobne prví ľudia, ktorí mali písaný jazyk, asi od roku 3100 pred Kr. Jazyk sa používal až do časov Krista, ale potom bol úplne zabudnutý, dokonca aj meno Sumer sa stalo neznámym až do 19. storočia.

Vývoj ríše prešiel etapami:

• Sumersko-akkadská ríša (3000 - 2000 pred n. l.) - Sumerské mestské štáty (Ur, Uruk, Eridu, Larsa, Lagaš, Kiš). Zjednotil ich kráľ Sargon I. a začlenil ich do svojej akkadskej ríše. Patrili tu ešte územia Sýrie, Cypru a východnej Malej Ázie. Po smrti vládcu sa však ríša rozpadla.
• Starobabylonská ríša (1894 - 1594 pred n. l.) - zjednotil ju Chammurapi, ktorý do dejín vošiel ako tvorca zákonníka.
• Novoasírska ríša (1160 - 612 pred n. l.) - jej rozkvet bol najmä za vlády Aššurbanipala (Sardanapala), hlavné mesto Aššúr, neskôr Ninive.
• Novobabylonská ríša (625 - 539 pred n. l.) - najvýznamnejšie bolo obdobie za vlády Nabudkanezara, keď mesto Babylon bolo uznávané ako najnádhernejšie mesto sveta.

Najstaršie hlinené tabuľky s písomnými záznamami pochádzajú z Uruku. Pred rokom 3000 pred Kr. sa písmo používalo len pre zoznamy a účtovné záznamy, písalo sa na hlinené tabuľky. Grafémy tohto obrázkového písma sa stávali abstraktnými a menili svoj výzor na charakteristické „kliny“. Tak vzniklo tzv. klinové písmo, ktoré sa dlho používalo v celej Prednej Ázii. Spolu so zavedením klinového písma vznikla potreba aritmetiky. Hlinené tabuľky sa už nepoužívali iba na zaznamnávanie počtu tovarov ale nachádzame na nich celkové súčty ako aj výpočty plôch.

Babylonská civilizácia v Mezopotámii vystriedala sumerskú a akkadskú civilizáciu. Od obdobia starobabylonskej ríše - okolo roku 2000 p.n.l. už existovala pomerne dobre vyvinutá matematika. Tisícky matematických a ekonomických tabuliek bolo najdených a rozlúštených. Odhalujú pozoruhodné znalosti aritmetiky - riešenie lineárnych a kvadratických rovníc, množstvo geometrických konštrukcií a výpočtov. Babylonská matematika po ďalších 1500 rokov zdá sa veľmi nezmenila. Môže to byť skreslené tým, že z tohoto obdobia máme len veľmi málo matematických tabuliek.

Babyloňania zdedili mnohé poznatky po sumeroch a akkadoch. Prebrali od nich číslený systém. Bol to systém so základom 60. Sumérsky a akkadsky systém nebol pozičný. Babyloňania zaviedli pozičný systém čo bolo nepochybne najväčším výkonom týkajúci sa číselného systému. I keď babylonský číselný systém bol pozičný o základe 60, mal v sebe pozostatky desiatkového systému a to preto, že 59 čísel sa skladá zo symbolu "jednotky" a symbolu "desiatky".

V tabuľke je zobrazených 59 symbolov, skladajúcich sa z uvedených dvoch symbolov - "jednotky" a "desiatky".

Babyloňania delili deň na 24 hodín, každá hodina mala 60 minút a každá minúta 60 sekúnd. Toto pretrvalo 4000 rokov. Ak napíšeme 5h 25´ 30´´, ide vlastne o zlomky 25/60 a 30/3600 - teda o šesdesiatkovú sústavu.

    Snáď najúžasnejšia na schopnosti babyloňanov bola konštrukcia tabuliek ako pomôcku pre výpočty. Dve tabuľky z roku 2000 p.n.l. , ktoré sa našli v Senkerahu na rieke Eufrat v r. 1854 udávajú štvorce čísel do 59 a tretiu mocninu čísel do 32. Napríklad:

•   8² =    1, 4 =   1 x 60 + 4 =     64      atď. až po 59²
• 59²== 58, 1 = 58 x 60 + 1 = 3481

     Naše desiatkové číslo 424000 by sa zapísalo klinovým babylonským písmom ako:

To jest:    1 x 60³ + 57 x 60² + 46 x 60 + 40

Zdroje:

[1]  Babylon (angl.)
[2]  Staroveká Mezopotámia (slov.)
[3]  Babylonská matematika (angl.)
[4]  História nuly (angl.)
[5]  Z histórie numerácie (slov.)
[6]  História Babylónie a Asýrie (angl.)
[7]  Suméri (angl.)
[8]  Mezopotámska matematika (angl.)
[9]  Babylon - matematika (angl.)

Kontakty

Stránka je v súlade s aktuálnymi normami.





Domov

©  Klára Mrázová