Narodil sa 26-ho júla 1894, v rodine,
ktorá zahrňovala niekoľko významných osobností časti anglickej
vládnucej vrstvy, pozostávajúcej z intelektuálnej elity. Jeho
otec bol synom Thomasa Henry Huxley-ho, významného
biológa, ktorý bol jedným z prvých prívržencov Darwinovej teórie
o vývoji druhov. Jeho brat, Julian Huxley bol známy
biológ. Bezpochyby, Huxley-ho pôvod a výchova mali vplyv na jeho
prácu. Gerald Heard, jeho dlhoročný priateľ povedal, že Huxley-ho
pôvod "ho zaťažil tiažou intelektuálnej autority a morálnych
záväzkov." Jeho román Prekrásny nový svet (Brave New World - do
slovenčiny preložil Dušan Slobodník, do češtiny
Miroslav Holub pod názvom "Konec civilizace")
vydáva svedectvo dvojakého postoja k takej autorite považovanej
vládnúcou triedou za samozrejmú. Keď mal Huxley 14 rokov, zomrela
mu matka na rakovinu.
Na prestížnu školu v Etonu začal chodiť keď
mal 16 rokov. Vtedy ochorel a temer oslepol. Našťastie zrak sa mu
upravil tak, že mohol pokračovať v štúdiách na Oxfordskej
univerzite, ktorú absolvoval s vyznamenaním. Pre svoje slabé
zdravie prišiel o dôležitú skúsenosť mnohých svojich priateľov,
ktorí bojovali v I. svetovej vojne. Zdravie mu nedovolilo splniť
svoje sny o vedeckej dráhe, ale svoj záujem o vedu uplatnil v
mnohých svojich knihách, najmä v románe Prekrásny nový svet, ktorého titul
prevzal z piateho dejstva Shakespearovej tragédie "Búrka".
O wonder!
How many goodly creatures are there here!
How beautious mankind is! O brave new world
Svoju prvú knihu - zbierku básní - publikoval
v r. 1916. Oženil sa s belgičankou Máriou Nys v r. 1919. Jeho
jediné dieťa, chlapec Mathew sa narodil r. 1920. Rodina
striedavo žila v Londýne a na európskom kontinente, väčšinou v
Taliansku. V r. 1925 - 1926 cestovali okolo sveta, navštívili
Indiu a USA. Huxleymu sa páčila sebadôvera, vitalita a „štedrá
márnotratnosť“, ktorú videl v americkom živote, ale nebol si tak
istý či má rád vitalitu vyjadrovanú „na miestach ľudovej zábavy,
v tancovaní a motoristike. Bezpochyby, Huxleyho "Prekrásny nový
svet" sa zrodil ako satirický román, je to tkzv. anti-utópia.
Huxley ukazuje, že údajne sociálne spravodlivá spoločnosť v
skutočnosti vedie k odľudšteniu človeka. V Huxleyho anti-utópii
nie sú ľudia nešťastní, ani nežijú v biede. Zdá sa preto, že
klasifikovať toto dielo ako futurologické, alebo sciensfiction,
miesto ako skvelé satirické dielo je mylné. Ale je to naozaj
tak?
Prekrásny nový svet je miesto bez lásky, ba
dokonca zlovestné, pochmúrne miesto. Šťastie v novom svete
pochádza z konzumácie masových výrobkov, pestovaním športu,
promiskuity a najmä z perfektnej drogy - somy,
vyvolávajúcej pocit šťastia. V románe sa rodia ľudia v
laboratóriach, naplánovaní podľa "potreby spoločnosti" (alfa,
beta, gama, delta a epsilon - hierarchické kasty od veľmi
inteligentných až po epsilon - robotov. Každý má všetko čo
potrebuje a každý je šťastný. Soma ich robí umele šťastnými. Zdá
sa, akoby sa tento zlovestný nový svet začal uskutočňovať.
Existujú banky speriem, umelé oplodňovanie, rôzne drogy, pokusy s
terapeutickým klonovaním. Vzdelanie nie je prístupné každému, spoločnosť predsa
potebuje? okrem álf a biet aj gamy delty a epsilony. Médiá chŕlia
denne brutálne násilie, mnohé filmy sú akoby ich scenáre písali predrogované
mozgy, všetko je dovolené s falošným odvolávaním sa na "demokraciu". Športové
podujatia (fotbal, hokej...) sú presne cielené, ako v románe - pohyb más, obchod.
Sme už v prekrásne novom svete?