Legendy o Wolfskehlovej cene

Viac ako 300 rokov niektorí brilantní vedci sa pokúšali o dôkaz Veľkej Fermatovej vety, známej aj ako Posledná Fermatova veta - posledná preto, lebo postupom času matematici dokázali všetky Fermatove vety, táto však tvrdošijne odolávala pokusom o dôkaz. Začiatkom 19. storočia záujem o dôkaz Poslednej Fermatovej vety ešte viac stúpol, keď Paul Wolfskehl, nemecký matematik, vo svojej záveti odkázal sumu 100 000 mariek tomu, kto Fermatovú vetu dokáže.

Paul Friedrich Wolfskehl sa narodil 30. júna 1856 v Darmstadt-e ako mladší syn bohatého židovského bankára. Paul študoval na lekárskej fakulte v Lipsku, Tübigene a Heidelbergu v r. 1875 - 1880 kde aj získal doktorát pravdepodobne r. 1880. Je tiež pravdepodobné, že už vtedy sa u neho objavily symptomy roztrúsenej sklerózy a ako lekárovi, bolo mu jasné, že by nemohol vykonávať dlhšiu dobu lekársku prax. Rozhodol sa teda študovať ešte matematiku, lebo v tomto obore by bol schopný pracovať aj pri svojej nemoci, aj keby bol eventuálne pripútaný na invalidný vozík.

V Berlíne navštevoval prednášky E. E.. Kummera (pozrite Veľká Fermatova Veta). Pod vplyvom Kummera, Wolfskehl sa zaoberal teóriou čísel. Je samozrejmé že bol už v tej dobe oboznámený s Fermatovou vetou a tiež že študoval Kummerove články vzťahujúce sa k tejto téme.

Otto Wolfskehl, Paulov brat, napísal v jednej svojej eseji, že Paula požiadali na Technike v Darmstadt-e aby prednášal na kurzoch teórie čísel. Ale už v roku 1890 sa Paul musel vzdať prednášania pre zhoršujúcu sa nemoc. V nasledujúcom období publikoval niekoľko kratších matematických článkov. Pretože potreboval stálu starostlivosť, rodina sa rozhodla, že ho oženia. Našli mu 53 ročnú nevestu, Máriu Frőlichovú s ktoru sa Paul oženil 12. októbra 1903. Osud však nebol ani trochu milostivý na strane už aj tak trpiaceho Paula. Jeho žena, Mária sa ukázala ako Xantipa, ktorá premenila Paulove posledné roky života na peklo na zemi. Roku 1905 Wolfskehl zmenil svoju poslednú vôlu a odkázal 100 000 mariek tomu, kto prvý dokáže Fermatovu poslednú vetu. Peniaze zveril Kráľoskej spoločnosti vedy v Göttingene, ktorá mala rozhodnúť o udelení ceny. Paul Wolfskehl zomrel 13. septembra 1906.