Narodil som sa a vyrastal v Anglicku, v Cambridgi. Moja láska k matematike sa zrodila už v detstve. Rád som riešil problémy v škole a zaoberal som sa nimi i doma. Najúžasnejší problém, ktorý som objavil som našiel v našej miestnej knižnici, keď som prezeral knihy v oddelení matematických kníh. Našiel som knihu, ktorá pojednávala o Veľkej Fermatovej vete. Problém, nastolený Fermatom v 17. storočí vzdoroval riešeniu už viac ako 300 rokov. Problém sa zdal byť veľmi jednoduchý a napriek tomu mnohí veľkí matemaci, ktorí sa pokúšali o riešenie, neuspeli. Bol to problém, ktorému som porozumel a vedel som, že sa nikdy nevzdám a musím ho raz vyriešiť.
Pracoval na tomto probléme vo svojich tínedžerských rokoch, až kým neprišiel k poznaniu, že problém je oveľa zložitejšia výzva ako si pôvodne myslel. Po promócii na univerzite v Oxforde v r. 1974, Wiles študoval ďalej na Cambridgskej univerzite ako ašpirant a špecializoval sa na eliptické krivky. V r. 1980 získal titul Ph.D. a v r. 1982 začal učiť na Princetonskej univerzite v New Jersey. Fascinácia z detstva sice znovu vzklíčila, ale Wiles si uvedomil, že by nebolo rozumné zasvätiť čas a energiu riešeniu tohto problému, keďže tak mnohí, ktorí sa o to pokúšali, nedosiahli úspech.
Počiatkom éry počítačov, programátori nechali bežať programy až do čísla
4 milióny, ale samozrejme, takýto prístup nie je múdry, pretože takto
k všeobecne platnému dôkazu sa nedá dospieť. Postupom času však boli
dosiahnuté čiastkové úspechy:
Zaslúžili sa o to japonský matematik Yutaka Taniyama v r. 1950,
v r. 1971 ďalší japonský matematik Goro Shimura a nemecký matematik
Gerhard Frey zo Saarbruckenu. Frey konštatoval v r. 1980, že kľúč
k dôkazu Veľkej Fermatovej vety je v Taniyama-Shimure-ho hypotéze. K riešeniu
prispel aj matematik z Univerity v Berkeley, Kenneth Ribet,
ktorý pripravil pôdu pre riešenie problému Wilesom.
Wiles, keď si prečítal článok Ribet-a, znova začal pracovať na dôkaze, ale
nikomu o tom nepovedal, okrem svojej ženy a jedného kolegu. Na dôkaze pracoval
sedem rokov vo svojej pracovni doma, v Princetone, po celý čas s výnimkou,
keď učil a a keď sa venoval svojej rodine. Ku konečnému riešeniu prispel
aj matematik Barry Mazur z Harwardu v r. 1993.
Wiles podal dôkaz Veľkej Fermatovej vety 23. júna 1993, na prednáške na Univerzite v Cambridge, ale do dôkazu mu vkĺzla chyba - takže na dôkaze pracoval ešte rok a až 19. septembra 1994 podal konečný dôkaz. Trvalo ešte dva roky, kým Wolfskehlov výbor mu udelil vytúženú cenu, ktorú si Willes prevzal v Göttingene. Wiles obdržal ešte mnohé iné ceny. Willes zostal v Princetone, je profesorom a prednáša v kurzoch teórie čísel.
O histórii Veľkej Fermatovej vety v priereze dejín matematiky, počínajúc Pythagorasom až po Andrew Wilesa pojednáva vynikajúco napísaná kniha: Simon Singh: Velka Fermatova Věta. Knihu dostať v internetovom knihkupectve www.ramzes.sk za 355Sk.
